MS v aircombatu Spitzerberg 2014
V dňoch 7-13 júla sme sa spolu s mojím otcom, a zároveň mechanikom, zúčastnili už na našich štvrtých majstrovstvách sveta v letecko-modelárskej kategórií aircombat. Jedná sa o letecký súboj, pri ktorom na oblohe naraz bojuje sedem polomakiet stíhačiek z obdobia Druhej svetovej vojny po dobu sedem minút. Hlavným cieľom každého stíhača je nasekať čo najviac stúh, ktoré za sebou bojujúce modely ťahajú.
Na pekné aeroklubácke letisko Spitzerberg v Rakúsku, ktoré sa nachádza len 30 minút od Bratislavy, nakoniec dorazilo vyše 100 pilotov zo 14 krajín. Celá súťaž sa niesla v znamení nie moc dobrého počasia a kvôli silnému vetru aj lietaním ďalej od bezpečnostnej línie. To malo, spoločne s nedávnou zmenou pravidiel o lapačoch stúh, za následok značný pokles sekov. Bodové rozdiely boli minimálne počas celej súťaže a nakoniec o víťazoch rozhodli doslova jednotlivé bodíky. Zopár bodov sa ukázalo ako rozhodujúcich aj u mňa, a to dokonca viackrát.
Môj vstup do pretekov, prvý let, sa inak ako katastrofa popísať nedá. Hneď po štarte si vyberám svoju obeť, švajčiarsky Thun nemeckého pilota. Lieta sa vysoko a ďaleko, naháňam ho už minútu a som stále bez seku. Rozmýšlam už, že sa pustím po niekom inom no nakoniec zotrvám v stíhaní... Prichádza polovica druhej minúty a moment, ktorý takmer pochoval moje šance na lepší výsledok na celých majstrovstvách. Moje Kawasaki Ki-64 sa po vzdušnej kolízií bez krídla rúti k zemi. Druhý účastník kolízie padá tiež, rozsekaný na kusy. Z 98 pilotov som po prvom kole na 85 mieste.
V druhom aj treťom kole sa mi po vyčerpávajúcich súbojoch darí dvakrát seknúť, pomaly sa škriabem štartovým polom, no v poslednom štvrtom kole budem musieť pridať ak sa chcem prebojovať aspoň do semifinále medzi 21 najlepších. Darí sa, veľmi dramatické kolo a nakoniec 4 seky. Za zmienku stojí moment kedy zostreľujem jednu z posledných dvoch letiacich stíhačiek, láme sa mi pri tom vrtuľa a so zastaveným motorom núdzovo pristávam do vyznačeného priestoru z ktorého je možné model zobrať, naštartovať a opäť poslať do vzduchu. Výmena vrtule je rýchla, no ostáva už len asi 30 sekúnd a posledný model vo vzduchu má stále stuhu. Ruky sa trasú, motor pokašliava a nepriateľ je rýchly. Ostáva mi jediná možnosť, zatáčať prudšie a skôr ako samotná obeť aby som sa dostal na dostrel. Nakoniec sa to predsa darí a zopár sekúnd pred koncom kola sekám štvrtý sek. Viac než samotný let ma však teší pristavenie sa legendy aircombatu, Rakúšana Gerta Koniga, s ktorým sa poznáme už viac ako 13 rokov. Veľmi sa mu páčil súboj, pochválil môjho otca, za rýchlu výmenu vrtule a nakoniec dodal, že vedel, že dostanem aj toho posledného. Takéto momenty si veľmi vážim a mám z nich radosť.
Do semifinále postupujem, myslím, že to bolo z piateho miesta. Bojujem, naháňam, páčkujem. Jeden sek a uhájená stuha. Vyzerá to zle, no bodíková šťastena stojí pri mne a s rozdielom 5 bodov som na siedmom mieste, poslednom finálovom. Mrzí ma, že ôsmi je práve môj dobrý kamarát a najlepší taliansky kombaťák Claudio Crispino. Do finále postupujem ja, Simoneta Baťková zo Slovenska, dvaja Ukrajinci, jeden Rus, jeden Švéd a najlepší pilot z posledných majstrovstiev Viktar Trukhan z Bieloruska. Svoju smolu si vo finále vybrali hneď štyria piloti, ktorí sa porúčali k zemi v dvoch kolíziách. Sekám dve stuhy a posledné momenty finále unikám pred dvomi stíhačmi, nakoľko mám ako jediný ešte dlhšiu stuhu. Nedostali ma...
Šťastena stojí opäť pri mne. Mám o 8 bodov viac ako tretia Simoneta Baťková. Konečné druhé miesto! Viktar Trukhan obhajuje titul majstra sveta, ako jediný, s bezpečným náskokom.
Ešte v skratke priebeh kategórie WWI, kde sa lieta s polomaketami lietadiel z prvej svetovej vojny. Do týchto bojov sa zapojilo rovných 40 pilotov. Počas celého priebehu sa mi darí úspešne a v hojnom počte ničiť pozemné ciele, za ktoré, sa v tejto kategórií tiež získavajú body. Horšie je to už s bodovanými pristániami a s uhájenými stuhami. Napriek tomu držím celý čas prvú pozíciu, bodové rozdiely sú opäť minimálne. Pred finále je za mnou, v tesnom závese, môj výborný kamarát z Českej Republiky a spolubojovník z rovnakej aircombatovej squadrony, Jakub Rampa Skotnica. Finále je ostré, piloti sú skúsení a nebezpeční, pozemných terčov rýchlo ubúda, stíham zničiť dva. Ostatní sekajú, mne sa nedarí, koniec kola sa nezadržateľne blíži. Prichádza rozhodujúci moment. Rampa bojuje ako lev do posledných chvíľ a v poslednej sekunde pred koncom seká ďalšiu stuhu. Je dobojované. Idem na pristátie, chcem ešte tých 25 bodov za pristátie v zóne a bez preklopenia modelu na chrbát. Vietor je silný, plocha hrboľatá a podvozok na mojom Pfalzovi DIII pamätá aj lepšie časy. Model sa prevracia na chrbát, za to body nebudú. Sledujem Rampu. On pristátie úspešne zvláda, 25 bodov má. Je tu vyhlásenie výsledkov. Napätie sa stupňuje s každým dalším vyhlaseným miestom. Tretí je Stefan Kuner z Nemecka. Už to s Rampom vieme, sme prvý a druhý. Ktorý je, ale ktorý? Zweiten platz.....Kristián Popivčák. Jakub Rampa Skotnica ma výborným výkonom a precíznym pristávacím manévrom v ťažkých podmienkach úspešne prelietal o 20 bodov a získal titul majstra sveta v kategórií WWI.
Na záver už len zaujímavosť, že úplne rovnako, s dvomi druhými miestami som skončil aj na mojich posledných majstrovstvách sveta vo Fane v Taliansku v roku 2008. Druhé miesta su proste moje J
Kristián Popivčák
člen RC Klub Písek
